Dobšinská ľadová jaskyňa EEAT 2020-2

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne v rakúskych Alpách (sú vo výške cca 1.600 m n.m. a ľad je cca 500 rokov starý),  či rumunskú jaskyňu v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške cca 1.100 m n.m. a ľad je starý cca 4-tisíc rokov, monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m. Otvor do jaskyne pod názvom „ľadová diera“ bol známy oddávna. Do podzemia však zostúpil až E. Ruffíny v sprievode G. Langa, A. Megu a F. Fehéra v roku 1870. Začiatky tvorby ľadovej výplne prevdepodobne siahajú do ľadovej doby riss (asi pred 300- až 140-tisíc rokmi), prípadne až do konca ľadovej doby mindel. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov, zaľadnená plocha je skoro 10-tis. m², objem ľadu viac ako 110-tisíc m³.
Jaskyňa sa nachádza v Spišsko-gemerskom krase, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie krasové územia v strednej Európe. Leží na území Národnej prírodnej rezervácie Stratená v Národnom parku Slovenský raj. Vchod do jaskyne je na severnom svahu planiny Duča v nadmorskej výške 969 m. Jaskyňa je súčasťou systému Stratenskej jaskyne, ktorá spolu s prepojenou jaskyňou Psie diery dosahuje dĺžku cez 22 km (tieto jaskyne ale zatiaľ nie sú verejne prístupné). Stratenská jaskyňa vyniká najmä mohutnosťou podzemných priestorov - Rozprávkový dóm s objemom 79-tis. m³ je najväčším jaskynným priestorom na Slovensku. Jaskyňa Psie diery je zase najbohatším náleziskom kostí medveďa jaskynného na Slovensku, kostrové nálezy kostí sú podľa datovania staré 15,5 až 17,5 tisíc rokov.