Prvá RAJECKÁ ANČA EEGP 2025-1 parný rušeň 310.433

"Rajecká Anča" - je miestne zaužívané familiárne pomenovanie lokálky - jednokoľajovej spojnice krajského mesta Žilina s obcami Rajeckej doliny (v ŽSR ako železničná trať č.126), ktorej stavebná dĺžka trate je 21,285 km. Výstavba teto miestnej železnič.trate mala nadväznosť na Košicko-bohumínsku železnicu (KBŽ) a Považskú železnicu. Koncesiu pre výstavbu a prevádzkovanie železnice zo stanice KBŽ v Žiline do Rajca získala 10.11.1889 firma " Podnik pre stavbu a prevádzkovanie železníc". Výstavbu budov v železničných staniciach a zastávkach riadil žilinský architekt a staviteľ Mikuláš Rauter (autor Rosenfeldovho paláca v Žiline). Stavebné náklady dosiahli výšku 1,86 mil. korún a prvý slávnostný vlak po nej prešiel 10.10.1899. Po otvorení bola prevádzka na miestnej železnici zmluvne odovzdaná spoločnosti KBŽ. Dopravu na trati zabezpečoval až do r.1927 parný rušeň triedy XII KBŽ (Budapešť -1899, výr. č. 1411), ktorému na KBŽ bolo pridelené inventárne číslo 530. ČSD ho neskôr označili ako 310.510. Vozbu neskôr zabezpečovali rušne radov 313, 423, 433 a 534.
Rušeň 310.433 (vyobrazený na eurosuveníre) bol vyrobený v r.1896 Strojárňami štátnych dráh v Budapešti pod výrobným číslom 957; po prevzatí vedenia spol. MÁV niesol číslo XII.5495, po roku 1911 bol preznačený na 377.313. ČSD mu pridelili číslo 310.433. Do 5.10.1935 bol evidovaný vo výhrevni Zvolen, následne v správe výhrevne Košice. V rokoch 1949-50 je evidovaný v depách Leopoldov a Prievidza; následne bol prevádzkovaný od 4.10.1952 v cukrovare Pohronský Ruskov - až do konca repnej kampane v roku 1970/71.  Potom prešiel rekonštrukciou a dostal sa pod správu Veterán Car Clubu v Bratislave (opravu vykonali Švermove železiarne v Podbrezovej), od 28.11.1981 bol rušeň opäť pojazdný, zverený bol do starostlivosti členov Spolku Výhrevne Vrútky. Aktuálne je rušeň v starostlivosti členov Klubu priateľov histórie železničnej dopravy Bratislava – východ.