Juraj VII. TURZO EEEX 2025-2 uhorský palatín a gróf

Juraj (VII.) TURZO z Betlanoviec (*2.9.1567,hrad Lietava - †24.12.1616,Bytča) - uhorský gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska bol synom Františka I. Thurzu a Kataríny Zrínskej (zakladateľ bytčiansko-oravskej línie rodu).
V rokoch 1590÷1600 sa osobne zúčastnil viacerých bitiek proti Turkom (pri Ostrihome, Stoličnom Belehrade, pri oslobodení hradov Hajnáčka a Modrý Kameň) - za zásluhy sa v roku 1602 stal kapitánom preddunajského vojska a súčasne hlavným veliteľom novozámockej posádky. Od roku 1598 bol radcom cisára Rudolfa II., od r.1599 kráľovským pohárnikom. V roku 1606 sa stal grófom, v r. 1609 uhorským palatínom, úrad ktorého zastával až do smrti. Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine, zastával sa Slovákov v národnostných sporoch, aj sám sa považoval za Slováka. Palatín Juraj Thurzo a bytčiansky farár Eliáš Láni boli ústrednými postavami prvej zákonodarnej Žilinskej synody 28.÷30.3.1610, na ktorej bol položený základ a správa evanjelickej cirkvi na Slovensku, čím odčlenil luteránsku (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej.
Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová (*1568÷†1590, svatba v Hertníku 15.11.1585 - dospelosti sa dožili 2 dcéry Zuzana a Judita). Po jej predčasnej smrti sa 2.2.1592 oženil v Šaštíne s Alžbetou Czoborovou (*?.1578,Šaštín - †31.3.1626,Smolenice - dospelosti sa dožilo 5 dcér Barbora, Helena, Mária, Katarína a Anna a syn Imrich). Po predčasnej smrti syna Imricha 19.10.1621 (ktorým vymiera po meči bytčiansko-oravská línia rodu Thurzo) sa stala 19.1.1622 zložením predpísaného sľubu hlavnou župankou Oravskej stolice, založila Oravský komposesorát na oravskom majetku, aby majetok udržala pokope. Podnik fungoval až do roku 1945, postupne aj so štátnou účasťou, čím neuveriteľných takmer 320 rokov pripomínal jej múdre rozhodnutie v duchu odkazu a vôle Juraja Turzu, že majetok sa nesmie deliť.